07/05/2026
Nová protéza a hneď nato prvá jazda 🩼🏍️ je streda 6.6.2026 a ja si idem po novú protézu a dúfam, že bude všetko ok. Po skúške som príjemne prekvapený, noha nebolí, celkom dobre sa s tým chodí. aj keď prvé kroky pripomínali skôr tanec bociana. Cestou domov píšem kamarátovi, že mám nohu a o 13 hodine to idem vyskúšať. To som bol ešte frajer. o 13 hodine som už bol frajer pokakaný 🫣😄 stres. fakt stres, trasúce sa ruky a pocit, že sa poseriem.
Aby to nebolo podozrivé, odišiel som z domu v montérkach a v aute som už mal nachystanú prilbu, bundu, rukavice a do istoty toaletný papier 😄 keby niečo... jazda prv veľmi napätá, ruky v kŕči. Stále som si v hlave hovoril, povoľ ich, povoľ ich... po skoro roku opäť sedieť na veľkej motorke s práve novou protézou... nebola to vôbec sranda. Skôr taký hazard. Pamaly a v rámci povolelých rýchlostí. Stačilo mi to. Ja už rýchlosť nevnímam ako nutnosť, pôžitok z jazdy a okolia mi je viac. Priority sa zmenili. Podstatný je zážitok, nie číslo na ťachometri. Malé kolečko po okresných cestách, kúsok diaľnice na skúšku adaptívneho tempomatu, na pohodu. Limity sa ukázali v meste, parkovanie, vychádzanie z parkovísk, zvlášt na nie rovných a ostrých výjazdoch. Budem musieť oprášiť geometriu základnej školy a v hlave prepočítavať uhol postavenia motorky. Toaletný papier nutnosť 😄
New prosthesis and the first ride right after 🩼🏍️ it's Wednesday 6.6.2026 and I'm going to get a new prosthesis and I hope everything will be ok. After the test I'm pleasantly surprised, my leg doesn't hurt, I walk quite well with it. even though the first steps were more like a stork's dance. On the way home I text my friend that I have a leg and I'm going to try it at 1 pm. I was still a dude. at 1 pm I was already a s**tty dude 🫣😄 stress. really stress, shaking hands and the feeling that I'm going to s**t. To avoid suspicion, I left the house in overalls and had a helmet, jacket, gloves and toilet paper ready in the car just in case 😄 just in case... the ride was very tense at first, my hands were in a cramp. I kept saying in my head, let them go, let them go... after almost a year, sitting on a big motorbike again with a new prosthesis... it was not fun at all. More like a gamble. Slowly and within the allowed speeds. That was enough for me. I no longer see speed as a necessity, I care more about enjoying the ride and the surroundings. Priorities have changed. The experience is what matters, not the number on the speedometer. A short ride on county roads, a bit of the highway to test the adaptive cruise control, for peace of mind. The limits were shown in the city, parking, leaving parking lots, especially on uneven and sharp exits. I'll have to brush up on elementary school geometry and calculate the angle of a motorcycle in my head. Toilet paper is a must 😄
