Chatu postavili v roku 1944 ako relaxačné miesto pri najdlhšom lyžiarskom vleku v Československu. Už vtedy patrilo k bontónu občerstvovať sa počas lyžovania. O rok neskôr začali chatu používať partizáni. Oceňovali najmä prekrásny výhľad do podtatranskej kotliny obsadenej nemcami a tak isto aj mnoho slnečných dní a vynikajúcu klímu. V nasledujúcich rokoch, počas dlhých zím, chata slúžila ako útulňa
pre chatárov z Chaty pod Rysmi. Mira Jílka st., Bela Kapolku, Olda Bublíka, Laca Richvalského, Pavla Vavra, Antona Marca a v neposlednej rade musíme spomenúť aj Fera Bujaka, známeho tatranského tenisového virtuóza. Prelomový bol najmä rok 2002, kedy v jeden letný deň prudký poryv vetra v kuchyni počas varenia čaju, odvial kuchárovi čiapku z hlavy a padlo rozhodnutie. Treba postaviť novú! Po 40 dňových papierových útrapách sa 1. septembra 2003 zakopol prvý čakan do hliny soliskovej lúky. Pracovali sme neuveriteľným tempom 99 dní. Prvé chatové šampanské sa otvorilo 21. decembra 2003. Ďalších 13 rokov sme si tu spolu na kope Soliskovej veselo nažívali, až kým elektrické stikače nadobro nevypovedali službu. A tak sme 15.10.2017 vysťahovali aj posledného plha z chaty a zapli časomieru. Čas bol neúprosný, počasie nevyspitateľné Kompletnú rekonštrukciu interiéru sme ukončili za 71 dní leštením a vianočnou kapustnicou za burácajúceho vyčíňania víchrice 25.12.2016 . Veľká vďaka všetkým ktorí mali odvahu sa zúčastniť.
